2 odpovědí na toto téma

[Twisterko]

Čo môže vzniknúť z toho, keď sa neurodzený a divoký elf zamiluje do dcéry miestneho baróna, ktorá mu jeho lásku opätuje ? Malér ako svet ...

Volala sa Marion a bola to jediná dcéra baróna Brickburna. Každému z nás sa páči niečo iné, tak snáď bude stačiť , keď vám poviem, aby ste si predstavili tú najkrajšiu ženu akú ste v živote videli a potom jej krásu znásobili stomi.

Neviem, čím som ju tak očaril, či svojou odvahou ( hoci za tú som mohol ten večer ďakovať viac krčmárovi Hortstovi ako svojim rodičom ) alebo tým, že som ju vždy dokázal rozosmiať, dôležité je, že som ju ľúbil a ona mňa.

Žial nežijeme v rozprávke a hoci sme sa tak chvíľu obaja cítili, už za krátky čas sme pocítili trpkosť ľudskej pýchy a závisti.

Stretávali sme sa čoraz častejšie na tajnom mieste v lese. Vedeli sme o ňom len my a pár z mojich dobrých kamarátov. O to viac ma prekvapilo, keď nás tam jedného dňa objavili barónove stráže. Behom jedného dňa prebehol "spravodlivý" súd kde mi prišili únos a stihli ma vyhlásiť aj za vodcu miestnych banditov. Netrvalo dlho a sedel som v temnej kobke, kde mi jedinú spoločnosť robili nechutne vychudnuté krysy. Nerozmýšľal som nad tým akú dobu tu budem musieť stráviť bolo mi totiž úplne jasné, že nikto z prítomných v súdnej sieni si neprial aby som ešte niekedy zazrel denné svetlo.

Nasledujúce týždne boli pre mňa utrpením, ale silu bojovať mi dodávala myšlienka, že znovu uvidím Marion. Ani nie tak moje zručnosti a obratné prsty ako fakt že niekto z vonka zapiekol do kúska, mimochodom mimoriadne tvrdého chleba kľúč od cely ma dostalo von.

Pod rúškom tmy som opustil žalár. Musel som byť veľmi opatrný, za útek z vezenia bol v týchto končinách povraz a keď som zvážil fakt, že ide o mňa zrejme by nebol žiadny súd nutný a rozsudok by bol vykonaný na mieste.

Zakrádal som sa lesom, keď sa spoza stromu vynorila postava v mníšskej sutane. Bola to Marion ...

Bola to posledná noc, ktorú sme strávili spolu, bolo to naposledy, čo som ju videl ... musela to tušiť pretože tú noc mi dala ten najkrajší ten dar. Dala mi kúsok samej seba ...

Ráno som sa zobudil opäť sám, vedľa ležal len pohodený mešec zlaťákov. Ak je niečo horšie ako hlúpy elf, tak je to zaľúbený a tvrdohlavý elf. Moje ďalšie kroky totiž neviedli do prístavu, ale do Horstovej krčmy.

Chcel som utopiť svoje zúfalstvo v zázvoráku, ale môj plán nepočítal s tým, že sa v krčme objaví jeden z gardistov ktorý ma zatýkali... Bez váhania na mňa zaútočil a potom sa to všetko zbehlo veľmi rýchlo. Na konci toho všetkého strážnik chrčal na zemi prebodnutý vlastným mečom.

Je tak ľahké urobiť chybu, ktorú budete ľutovať do konca života a aj keď sa rozhodnote ju napraviť a začať od znova, nemusí sa Vám to podariť

I preto teraz sedím v kajute rybárskej lode a premýšľam, čo si pre mňa osud prichystal ...

Příspěvek upravil Twisterko: 27.12.2005 12:34

[Twisterko]

Loď po pár dňoch plavby dorazila na ostrov s prozaickým názvom Demona. Zakotvili sme v malom prístavnom mestečku Alicia. Kepitán mi ešte vlažne potriasol rukou a potom som konečne vkročil na mólo.

Prvé dni neboli vôbec jednoduché, ale čoskoro som zistil. že Alicia je ideálne miesto kde budem môcť začať od znova. Ľudí tu viac zaujíma to, čo máte v mešci, ako kto ste alebo odkial ste. Aspon väčšinu ... Myslím, že väčšina ľudí, ktorých som tu stretol sem pred niečím utiekli, alebo sem prišli nájsť niečo, čo im doteraz život nedoprial.

Avšak stále som sa nezbavil tej nepríjemnej predstavy, že sa jedného dňa otočím a zbadám niektorého z Brickburnových nohsledov. Je to asi niečo s čím sa človek ( či elf ) musí popasovať po zbytok života... Hoci často myslím na Marion a na bývalých kamošov cítim, že sa s tým pomaly vyrovnávam.

Konečne som si našiel aj parťáka. Narazili sme na seba v jaskyni, kde sme obaja lovili obrovských chrobákov. Jeho meno je rovnako netradičné ako jeho vzhľad, hovorí si Jai'la. Je z ďalekého severu a je dosť iný ako tunajší obyvatelia. Mám ale rád jeho bezprostrednosť a úprimnosť a tak nejak verím, že keby som sa dostal do problémov bez váhania by mi pomohol. Náš trojlístok uzatvára Jai'lova kamarátka z detstva, Shu'va. Je to milá dievčina a veľmi ju baví miešanie rôznych lektvarov, ako hovorievame u nás doma, žbŕnd. Myslím, že medzi nimi dvoma niečo bude, chce to ale čas ...

Čas plynie ako voda a ja cítim, že konečne dospievam. Hoci stále ešte nemám ani sto rokov, cítim že ten posledný tu na Demone ma poznačil viac ako predchádzajúcich päťdesiat u nás doma. Začal som sa dokonca venovať podctivej práci a s ihlou a niťou mi to celkom ide.

A tak pripravený prijať svoj údel, čakám čo mi prinesie ďalší deň.


Osud má, ale niekedy zvláštny zmysel pre iróniu ...

[Twisterko]

Premena


Po dňoch strávených v divočine som sa opäť vrátil do Alicie. Mal som v úmysle vyhľadať lady Chiliu a ospravedlniť sa za svoje správanie. Za to ako som ju nechal stáť osamote na rozcestí rudej cesty, za to že sa mi nepodarilo vrátiť jej stratené spomienky, za to že som zlyhal.

Našiel som ju postávať na trhu, mala na sebe typickú uniformu s hnedým plášťom a v ruke zvierala svoj žiarivý meč. Pohľadom si premeriavala muža stojaceho neďaleko a milo sa usmievala. V žilách mi spenila všetká krv. Ten muž si ju, ale vôbec nevšímal. Iba ju pozdravil, potom ošetril moje zranené rameno, o čo som ho vôbec neprosil a bez slova zmizol ...

Chcel som sa Chili ospravedlniť, ale akoby bola mysľou niekde úplne inde. Určite myslela na toho fešného samaritána! Peste som zaťal, tak že by som v nich rozdrtil aj myrkandit. Chili mi len bezducho prikyvovala, keď som si všimol, že mi pozerá cez rameno.

Chilia len sucho prehlásila "Asi, máš návštevu... tss" a opovrhujúco zavrtela hlavou.

Na chvíľu som zabudol na svoju obozretnosť a tak som ani nepostrehol, kedy sa za mojim chrbtom zjavila žena podozrivo podobná tým, ktoré môžete vidieť postávať v Slate.

"Hej, kocúrik nechceš si užiť ? Za 3 stovečky ti predvediem veci, o ktorých sa ti tu s princezničkou ani nesnívalo." prehovorila ku mne pobehlica, keď sa oprela o lampu a nechutným spôsobom si olizovala pery.

Chilia sa nezmohla ani na slovo, len neveriacky treštila oči.

Snažil som sa zachovať chladnú hlavu a tu ľahkú "dámu" rázne odbiť. "Zmizni odtiaľto ty odporná defka a hneď !"

Na tú pobehlicu to, ale žiadny zvláštny dojem neurobilo, len sa opäť hnusne zaškerila a pokračovala "Hmm, takže sprosťačinky, tak to bude o stovečku navrch mladý pánko." usmiala sa bleskovo sa na mňa prilepila.

Chilia len hľadela s otvorenými ústami "Eh, Garrath ?" zamračila sa a rýchlym gestom sa otočila tak, že jej vlajúci plášť zdvihol oblak prachu.

Pobehlica stále dobiezala "Ale no tak, kašli na ňu mucko, poď užijeme si." škerila sa a rukou ma hladila po hrudi. Reflexívne som siahol po rapíri. So slovami " Už som ti vravel choď odo mňa !" som ju odsotil a zakričal "Chili Stoj !"

Kto už zažil takúto situáciu vie, že lepšie ako sa hádať je zobrať celú vinu na seba. Niečo také mi, ale nedovolí moja zlodejská česť.

" Hovoril si, že ti na mne záleží !" kričala na mňa Chilia.

" Eh, veď áno ..." snažil som sa argumentovať.

" A ... a ty si sem privedieš túto túto .. chm a ja hlúpa som ti tak verila ... ! Ach Garrath, tak veľmi si ma sklamal !" priam penila a svoje rozhorčenie mi dávala veľmi jasne najavo.

To už dochádzala trpezlivosť i mne " Eh, čo to hovoríš ? Hovorím ti, že tú pobehlicu vidím prvý krát v živote, to snáď nemyslíš vážne ?!" zvýšil som hlas.

Chiliu, ale žiadne vysvetlenia nezaujímali. Smutne sa na mňa zahľadela a potom urazene odkráčala k malej terase pri Maugrimovej krčme.

Cítil som sa priam hrozne. Mám ju, ale príliš rád na to, aby som to mohol nechal skončiť takto. Pomaly som vykročil za ňou.

" Mrzí ma, čo sa stalo ... naozaj" nahodil som výraz mučedníka a zmierlivo sa usmial.

" Pfff ..." odvetila Chilia a radšej sa na mňa ani nepozrela.

" Vieš, hlavný dôvod prečo som prišiel, je že by som ti chcel niečo dať." pobúchal som po svojom batohu.

Chilia sa mi zrazu tvrdo pozrela do očí a povedala niečo, po čom moje srdce stisla ľadová ruka "Všetci ma chcete len kvôli peniazom, že je to tak ?" nahnevane si preložila ruky na prsiach a čakala čo poviem.

Táto otázka mi vyrazila dych "P... p.. pockaj .. eh, Chili túto hlúposť máš odkiaľ ?" vykoktal som zo seba nakoniec.

" Odnikial ... myslíš, že som slepá ? Že nevidím, ako sa mi všetci líškaju len preto kto som ??? "

" Len povedz ! Prišiel by si za mnou aj keby som nebola lady ?"

Len som nešťastne zvesil hlavu a premýšľal, čo také som spravil, že si o mne Chilia myslela niečo takéto. Priznávam mám rád peniaze, ale vždy som si ich vedel zaobstarať sám. Chiliu som mal rád z dôvodu, ktorý som nevedel vysvetliť. Jednoducho som to vedel i preto som teraz len mlčky stál s pohľadom zabodnutým do zeme.

" Tak vidíš !" triumfálne kývla hlavou, čím si potvrdila svoju "pravdu" a odkráčala smerom k lavičkám, kde už hlúčik ľudí riešil neaký problém.

" Chili, počkaj prosím ..." stihol som zvolať, ale jej kroky neustali. Zrejme som ju v tejto chvíly navždy stratil. Hoci keď tak uvažujem, možno ani nikdy nebola moja. Bola to len moja hlúpa domýšľavosť, keď som si myslel, že by elf ako ja a žena ako Chilia mohli ...

Chvíľu som len tak postával na trhu, nakoniec som poprosil muža stojaceho neďaleko aby Chili odovzdal to, čo som jej chcel dať sám. " Azda sa jej budú páčiť ..." usmial sa muž, keď zbadal obsah batohu. Len som mlčky kývol hlavou a odkráčal smerom k prístavu.

Příspěvek upravil Twisterko: 08.01.2006 12:26