Skočit na obsah


Z temnot temnotami ...


  • Please log in to reply
45 odpovědí na toto téma

#1 Host_Rydiss_*

Host_Rydiss_*
  • Host

Odesláno 08.06.2005 12:02

List

Odeslaný obrázek

*maly netopierik zakruzil nad hlavou tenkej tmavej postavy, na nohe ma priviazany listocek. pergamen je zazltnuty ale velmi kvalitny, pismo je vedene tenkou tusovou linku, mozno trochu roztrasenou ...*

Dobry den,
je mozne, ze ste o mne uz poculi. Ak nie nevadi. Moja reluptacia nie je dolezita. To, co vam chcem napisat, ma rydzo sukromny charakter.
Dokonca si dovolim tvrdit, ze sa to moze osobne dotykat aj vas.
Mam jeden navrh a ak budeme spolupracovat, obe by sme mohli nieco ziskat.
Iste si spominate na Dumgara, ktory pred rokom za tragickych okolnosti ukoncil svoj zivot. Mam dovod domnievat sa, ze to bol vas priatel. Pre mna znamenal omnoho viac, bohuzial prilis neskoro som si to uvedomila, co dodnes trpko lutujem.
Myslim, ze by nam obom prospelo, keby bol opat medzi .. zivymi, alebo nemrtvymi, ak chcete.
Som klericka a dlhe mesiace som sa venovala studiu smrti, nekromancerskych praktik a najma dolezitej otazke navratu mrtvych na tento svet.
Trufam si povedat, ze som nasla sposob ako Dumgara vratit z hrobu sem medzi nas. Nebude to jednoduche, nebude to zadarmo. Ale ja verim, ze to bude za to stat.
Pocula som zvesti o vasej... premene. Dufala som, ze je to pravda, pretoze to je jedina cesta, ako to mozeme urobit. Existuje tajomne kuzlo, ktore dokaze obratit prud energie... takze vas bozk smrti, ktory by inak vysal zivot z cloveka, moze mrtvemu navratit jeho silu.
Navrhujem, aby sme to skusili. Vy ziskate do svojich radov upira, mozno spat priatela. A ja budem dufat, ze si bude pamatat iste veci, co sa udiali, kym nemal hmotne telo. Najma ak ho vytiahneme z toho pekla neexistencie.
Vsetko co treba, su moje a vase schopnosti, ruku v ruke, spravne pouzite.
Prosim porozmyslajte o tom a napiste mi.
S pozdravom


*nasleduje podpis a cervena peciatka*
  • 0

#2 Host_Rydiss_*

Host_Rydiss_*
  • Host

Odesláno 08.06.2005 12:09

Stretnutie

Oprela sa o chladnu kamennu stenu. Smrad jej bol ukradnuty, aj zimomriavky, ktore sposobovala pritomnost neludskej bytosti.
"Takze kuzlo mam spisane na jednom zvitku, ten stale nosim u seba."
Ukazala zvitok s nakresom a vselijakymi poznamkami po okrajoch.

Odeslaný obrázek

"Je potrebne nakreslit cervenou kriedou diagram. Do neho obe vstupime, chytime sa za ruky. Odrecitujeme zaklinadlo. Potom su vzasade dve moznosti. Bud to zo mna urobi upira alebo nie."Nervozne sa pomrvila a rozohnala zimu trenim ruk.
"V kazdom pripade, ktorakolvek z nas moze prebudit mrtvolu jedinym bozkom. Bud to z neho urobi upira alebo nie. V tom bozku bude totiz kuzlo, bozska moc, tvoja temna sila a moja ... laska, ak nieco take vobec existuje. Ak toto nezdvihne mrtvolu, nech ma na mieste sprazi blesk." Zamracila sa, odhodlane pozrela na tenku tmavu postavicku.
"Takze vravis, ze bude z neho mozno upir?"
"Je to mozne. Dost zavisi na jeho voli, co z toho bozku skutocne prijme za svoju zivotnu silu. Okrem toho ..."
Druha posatava ticho zasycla a nadvihla obocie.
Ona pokracovala: "Okrem toho bol nemrtvy... ta ruka a tak. Nie je to ako keby bol normalny clovek. Toto sa v knihach velmi neriesi." Hlas je trochu zneistel.
"Rozumiem..." Postava sa na okamih zahladela pred seba. "A co nas to vlastne bude stat?"
"Dobra otazka."
"Ja si odmenu za svoju sluzbu vyberiem neskor." Postava sa skaredo zasmiala. "Mozno budem potrebovat zase ja tvoju pomoc."
"Dobre teda, som tvojim dlznikom. Chystaj lopatu. Poslem zase netopiera, az bude cas... snad sa uvidime az pri hrobe." Uskrnok zmizol v hmle neviditelnosti.

Příspěvek upravil Rydiss: 08.06.2005 12:11

  • 0

#3 Host_Rydiss_*

Host_Rydiss_*
  • Host

Odesláno 08.06.2005 13:58

Nesie plateny pytel, v ktorom hrkoce lopata, krompac, pacidlo. V pravom vrecku ma kus kriedy, zrolovany zvitok.
Rychlo premysla.
'Nebolo by lepsie poistit ritual viacerymi zucastnenymi dusickami? Ako sa to hovori? Viac hlav...'Nachvilu sa jej zatulaju myslienky k nabodnutym hlavam zdobiacim Datorove sidlo, Vypalenu dedinu... otrasie sa.
'Nemali by sme napisat demonickej slecne Sillativ? Krvilacnej Drathir? Sikovnej Chuanette? Nech sa sustredi poriadne mnozstvo energie...'
Sadne si kamen pri ceste, otvori knihu, listuje strankami...
  • 0

#4 Host_Sillativ_*

Host_Sillativ_*
  • Host

Odesláno 08.06.2005 14:21

Vandrujuc po ostrove v poslednom case ju nieco tahalo k alicijskemu pohrebisku. Pri pohlade na dazdom vyhladene nahrobky si spomenula na nedavny pohreb toho stareho chlipnika.
"Skoda je ho", zasepkala a vybrala sa zahalena v spomienkach na juh.
  • 0

#5 Bledule

Bledule

    Starší tovaryš

  • Hráč
  • PipPipPipPipPip
  • 738 Příspěvků:

Odesláno 08.06.2005 15:08

Klid ktery osud Drathir doprava jen zridka kdy ji naplnil jednou zvlastni vzpominkou.....

...Na rude ceste byl citi hnev nenavist a smrt. Xaim stojici na vysoke skale se opaji vlastni moci a prikazuje kolemjdoucim pokleknout pred Dartorem. Jeho arogantni smich se nese siroko daleko a vsichni kdoz se pokusi vzeprit jsou vzapeti umlceni nebo srazeni jeho kouzlem.
"A co ty devce?" Zahrima Xaim "Poklonis se?"
"Tobe se klanet nebudu kouzelnicku ale ten Dartor by stal za hrich." opaci klidne Drathir.
Xaim se mirne zamraci a tise pozoruje rudovlasou zenu. Zabodava do ni oci jako by si myslel ze ji primeje k pokore a donuti ji aby sklonila svuj hrb.
Jenze Drathir prosla jiz mnoha zkouskami a nezalekla se. Vyhrozovani a kletby to ji nebylo cizi.
Xaimovi dosla trpelivost.
"To jsi opravdu tak hloupa? Ja jsem jeho prostrednik jeho uctivac a prikazuji ti aby ses mu poklonila! Pak pocitis jeho moc..." Zlovestne se odmlcel a na jeho tvar ise objevil skodoliby skleb."Neucinis-li tak pocitis s jehou moci i jeho zlobu."
Drathir se mile usmala.
"Pokud chce abych se mu poklonila at me o to pozada sam. Tobe se ale nepoklonim"
Xaim se naprimil a usmal se jako by v takouvou odpoved doufal. Jenze nestacil pronest zadne zaklinadlo a z brany se vynorili dve postavy. Carodej jen smesne zamaval rukama a zlostne se podival k narusitelum. Jedna z postav byla stihla zena nesouci podivnou zbran s ostrim na kazdem konci. Druhy byl muz se zachmurenym ale pritom necim sympatickym oblicejem. Ale co bylo nejdulezitejsi mel misto leve ruky kosteny pahyl ktery se nijak zvlast nesnazil zakryvat. Drathir okamzite ucitila spriznenou dusi ac sama nechapal jak je to mozne.
Pozorovala z mensiho vrsku deni na rude ceste.
Xaim mezitim sebehl ze sveho vyvyseneho mista a zacal prskat vzteky. Dumgar si ho premeril stejne nemennym chmurnym vyrazem a pronesl.
"Tak ty ses ten slavnej mag jo? Ten Xaim?" Nasadil komicky obdivny vyraz. "Teda to me tesi ze te potakvam. Dycky sem te chtel poznat" Usmival se jako by mu prave oznamili ze se konaji druhe vanoce.
Xaim zrejme rudnul vzteky ale to se kolem vsech tech svetelek a zaklinadel ktere pri nem ve zmatenem viru poletovali nedalo poznat.
Dumgar natocil hlavu ke sve partnerce a spiklenecky na ni mrkl...kdyz si vsiml Drathir stojici opodal. Chvili ziral s otevrenou pusou neschopen slova ale pak se vzpamatoval utrousil neco ve smyslu "omluvteeachvili" a zamiril k rudovlasce. Soural se co nejpomaleji to slo a hltal ji ocima jako clovek po tydeni hladovce. Kdyz dorazil k mlcici Drathir prohodil neco co vubec nedavalo smysl. Zarazil se a zkusil to znovu:
"Zdravaslecno...e..ehm" zakoktal "Chci rict zradvim vas slecno. Ja jsem nakej Dumgar..."
Nakonec to slo raz naraz...Drathir se tenhle muz skutecne zamlouval a co vic citila v nitru neco co ji bylo naprosto cizi. Chvli spolu mluvili a kdyz se nakonec Dumgar chystal k odchodu zena pocitila nejake bodnuti v hrudi. Zlou predtuchu a posleze sileny smich toho co drimalo uvnitr ni.
To bylo poprve a zrejme naposled co jej videla ziveho...
  • 0

#6 Chuanetta

Chuanetta

    Cechmistr

  • Hráč
  • PipPipPipPipPipPipPipPipPip
  • 2072 Příspěvků:

Odesláno 09.06.2005 09:49

*Chuanetta spi v nejlepsim pokoji v hospode u Maugrima a neklidne se prevaluje, obcas mluvi neco nesrozumitelneho.*
Ve svem snu vidi zenu, ktera se sklani nad hrobem Dumgara. Toho oplzleho Dumgara, s kterym prozila i spoustu zvlastnich chvil. Jeji pocity se menily velmi rychle. Od naklonosti k nejvetsi zlobe a zpet.
Zene nevidi dotvare.
Citi z ni vsak velke napeti.
Z velkeho pytle vytahne naradi jako krumpac, lopatu a pacidlo. Posleze zacne malovat na zem nejaky obraz. Vyjev je velmi nezretelny a nejde poznat tvar obrazce.
Zena kope do zeme a vytahuje jakesi telo a poklada ho do stredu obrazce, zacne zrejme zarikavat a objevi se silna zare. Chuanetta konecne poznava osobu. Je to Rydiss. Jeji tvar je sklicovana nesmirnym utrpenim a bolesti. Postava v obrazci se pohnula a Rydiss pada v mdlobach na zem.
*Chuanetta se cela zpocena posadi v posteli a zacne popotahovat.*
"Tohle si nikdo nezaslouzi, takove utrpeni."
"Proc me nepozadala o pomoc?" "Proc?"
Opet ulehne s presvedcenim, ze musi Rydiss vyhledat a pokusit se ji pomoci. Hobitka nikdy neverila na zjeveni budoucnosti, ale po dnesku mozna zmeni nazor.
Az do rana jiz oka nezamhourila a jen se prevalovala v posteli.
Ihned rano vyrazila hledat Rydiss, ale jako by se po ni slehla zem.
  • 0

#7 voodoo

voodoo

    Admin

  • Kronikář
  • PipPipPipPipPipPipPip
  • 1579 Příspěvků:
  • Gender:Male

Odesláno 09.06.2005 09:56

Prave dojedal posledne kusky jedla, ked zacitil zavan mraziveho vzduchu. Najezili sa mu chlpy na zatylku a zahladel sa smerom k mesiacu. Zoskocil z kamena a rozbehol sa do tmy lesa.

Na mytinke zostalo po vysokom drowovi iba par okusanych kosti...
  • 0

#8 Host_Rydiss_*

Host_Rydiss_*
  • Host

Odesláno 09.06.2005 10:40

Rydiss vbehla ako vietor do Veze bardov. Dufala, ze ju nikto nevidel, nie je prave najchytrejsie ukazovat sa v Alicii. Vrhla sa k prepchatej kniznici, vyhadzala celu policu plnu knih, chytila do ruky kazdy zvazok. Nic. Vyhadzala dalsiu policku. Nic.
Zatial jej v mysli hlodalo podozrenie, ze nic nebude take jednoduche, ako si predstavovala. Treba vsetko dokladne premysliet a poistit, nic nenechat na nahodu.
Konecne nasla, co potrebovala. Schmatla hrube zaprasene zvazky. Schody vo vezi brala po dvoch. V malinkom kamrliku zapalila sviecu. Zabuchla dvere, az to zaprastalo, zamkla na dva zapady. Zatiahla okenice. A pustila sa do citania...

'To nejde, dve nestacia ... hromadu energie treba, vela dobrych umyslov ... spomienky ... silu prirody, ktora sposobuje, ze rastie trava ... ruky, ktore ten prud usmernia ... dusu, ktora zazila dotyk Oliosa ...'

Zo sviecky nezostalo takmer nic, dohorievajuci knot vrhal na drevene steny nepokojne tiene. Klericka mala hlavu zlozenu na otvorenej knihe. Spala a zo spanku sa mracila. Na okraji stola lezala kopka listov v obalkach. Mena z cierneho atramentu na zltkastom papiery ...
  • 0

#9 Host_Rydiss_*

Host_Rydiss_*
  • Host

Odesláno 09.06.2005 13:10

Krasnaja
Nas cas sa blizi, vsetko prebehne tak, ako sme sa dohodli. Nastali iste komplikacie s ritualnym kuzlom. Nemienim riskovat zivot ani jednej z nas, preto som poziadala o pomoc este ine osoby.
Dufam, ze nas spolocny zamer dojde coskoro ku svojmu naplneniu.
--

Chuanetta
Predoslej noci, som mala sen. Boli ste v nom vy, velmi vydesena, nieco ste sa mi snazili povedat, ale nemohla som rozoznat ani slovo. Musim sa priznat, ze ma to zneistilo v mojom zamere.
Budem uplne uprimna. Je mozne, ze vas mohlo napadnut nieco podobne. Chystam sa ozivit Dumgara. Je sposob, ako to urobit. Trochu nebezpecny, to je pravda. Ale zistila som, ze cim viac osob sa zucastni ritualu a sustredi svoju volu, tym to bude jednoduchsie a bezpecnejsie. Moze sa stat vselico, neslubujem vam nic. Iba vas prosim, aby ste si spomenuli na stastnejsie casy. A ak vam to okolnosti dovolia, aby ste stali s nami na cintorine nad hrobom, az budeme obracat kartu smrti na kartu zivota.
--

Sillativ
Draha sestra,
naposledy sme sa videli u Husy. Mozno sme to mali urobit hned, ked sme sa o tom bavili. Rok je dlha doba a zivot prchavy a krehky. Urcite si to pocitila, alebo videla mlhavo vo svojich snoch - je cas vratit na svet tych, ktori sem patria. Stvorit takmer z nicoho zivot ci nezivot nebude lahke. Rozhodla som sa vykonat obrad, ktory ma bude stat mnoho sil. Preto tam budem potrebovat teba, ktora si zazila posobenie omnoho temnejsich mocnosti. Teba, ktora mas smrt omotanu okolo malicka, Datora v patach a rozumies prirodnym zakonom. Az bude vsetko pripravene, bud pripravena aj ty. Temne cesty, ktorymi sme kracali spolu i oddelene, maju svoj smer. A toto je jedna zastavka, ked treba cosi vykonat.
--

Tinwe
Vazena pani,
vasa posobiva rec na pohrebe pred rokom, nenechala snad ani jedno oko suche. Cesty zivota a smrti su vsak klukate. Ako sa hovori - mnoho tych, co umieraju, zasluhuju zivot. O tom ako klericka iste nieco viete. V nasej moci je zivot navracat, a v mene tejto schopnosti vas ziadam o pomoc pri obrade ozivenia toho, koho sme spolocne pochovali. Viem, ze vase kroky strazi Olios, a to, co sa chystam urobit nebude mozno tak celkom s jeho poriadkom. Napriek tomu verim, ze ak mame moznost premenit nezmyselnu smrt na zmysluplny zivot, je nasou povinnostou voci povolaniu, ktore sme si zvolili a voci slobodnej voli, ktoru nam darovali pri narodeni, urobit co povazujeme za spravne.
--

Drathir M'tnain
Drathir,
na rovinu. Videla som ta pri tom hrobe. Myslim, ze ta laka to iste, co mna. Obe vieme, ze to ide urobit. Citala si vela knih, tak isto ako ja vies, ze ani jedna z nas to sama nedokaze. Spolocne ho privedieme naspat. Budem ta tam cakat, az bude vsetko pripravene.
--
  • 0

#10 Host_Tinwe_*

Host_Tinwe_*
  • Host

Odesláno 09.06.2005 14:13

Na vysokem hrebenu Rudych hor, nad mohutnym proudem vody, riticim se do hlubokeho udoli sedi v klasice meditacni pozici mnichu pulcice. Pred ni, zatizen kamenem aby jej neodnesl vitr, lezi otevreny dopis s cervenou peceti. Mysl patra, hleda odpovedi na otazky. Ritual zacina. Oliosi, muj pane. Mam? Nemam?

Vedomi hobitky vstupuje do vlastniho nitra, specha proudy povrchnich myslenek a pocitu, prodira se hloubeji a hloubeji, tam kde tusi zarivy zablesk mytickeho wall, teziste a stredu byti. Dnes jim neprojde za sebepoznanim jako kdysi, ale pro jednu jedinou odpoved. Okolni svet se stava bezvyznamnym, hrmeni Klamyru je pohlceno tichem bezcase pouste. Zablesk vedomi leti nad pustinou prasnych dun a neomylne jako sip elfiho lucisnika smeruje ke svemu cili.

Tva sluzebnice je zmatena muj Pane. Srdce s soucit bojuji s pravidly a logikou. Na kterou stranu se pridat?


V pousti znenadani se objevuje obraz, vize. Stary, slepy mnich sklanejici se nad proutenym kosikem. V kosiku lezi dite. Starec se dotyka jeho cela a septa slova v jazyce elfu. Estel... Nadeje. Jiskra nadeje v temnotach. Ted jdi, ted uz vis. Vize se rozplyva a zablesk vedomi se opet rozleti nad potemnelou, bezcasou pustinou....
Pulcice otevira oci. Chvili sleduje let mraku a vychutnava cerstvy vitr, vanouci z prusmyku. Pak vstane a jistym krokem se vyda z kameniteho hrebenu dolu na stezku, kde ceka chramovy akolyta, ktery prinesl dopis.

Mladik v sutane poskoci leknutim, kdyz mu znenadani zaklepe na rameno drobna, sneda ruka.
"Bez a vrat dopis tomu kdo ti jej dal" zazubi se hobitka. "A dekuju za to ze jsi vazil tak dalekou cestu, priteli. Bylo to dulezite."
Akolyta se podiva na dopis. Puvodni, ruda pecet je rozlomena a prerazena novou modrou, nesouci znak Oliose, darce Zivota a Smrti, pana Nadeje.
Uvnitr dopisu je je pod textem pripsano jedine slovo.

Prijdu.

Příspěvek upravil Tinwe: 09.06.2005 14:18

  • 0

#11 Host_Quixote_*

Host_Quixote_*
  • Host

Odesláno 09.06.2005 15:02

Postava v cervenozlatom obleceni s plastom, sedi na zvalenom pni na okraji Dracich Hor. Od toho dna, ked sa mu zjavil jeho polobozi velitel, premyslal nad tym co mu odhalil. Nad tym, ake poslanie Alicia nesie a co bude treba urobit. Je vecer a bude cas najst vhodny ukryt na noc skor, ako bude vlkov vsade privela. Uz uz sa ide zdvihnut, az ho zavali vlna nesuca zimomriavky od pliec az po paty na nohach. A dalsia, dalsia, este jedna, dalsia a potom posledna. "Tak predsa je to pravda" pomysli si ked sa z toho pocitu spamata. Neveril tej sprave od knaza v zbroji. Ale predsa, musi to tak byt. Co ine by to bolo?!

A jeho myslienky sa zasa vyberu po klukatych cestickach....

Dumgar sa pominul a musi sa zrodit novy hrdina tohto veku, ktory by niesol taku charizmu ako on. Ale hrdina, ktory nebude ako on. Hrdina, ktory zovrie zbran pevne v rukach a postavi sa na svoje miesto, ked nadide jeho chvila. Dobre, ze Dumgar je tam kde patri. Studoval cestu smrti a vydal sa na nu naveky. Nikto ho z nej nesmie vratit nazad, pretoze v Alicii niet viac prenho miesto. Nie pre takeho ako on. Nebezpecenstvo je privelke. Epicky pan smrti - nie, nesmie zvladnut cestu znovu na tento svet. Ineho dobrodruha toto mesto potrebuje aby nastupil na svoju cestu..

"Lori" prehovori muz k dracikovi, ktoreho pomenoval podla vily, ktora ho sprevadzala kym sa vsetky vily nevytratili z ostrova zajdem ja za tym knazom v brneni. Ak nebude vediet zabranit otvoreniu cesty nazad, pokusim sa ucastnit ritualu. V rozhodujucej chvili skusim prerusit obrad a ked neprejde pan smrti v tom okamziku do nasho sveta... Bude od neho naveky pokoj.

dracik na postavu nesuhlasne pozrie a vyda zo seba tlmeny poloskrek*

No... Dobre, tak nie naveky. Ale... Gagnus bola vynimka. Ak by sa vratil tak ako ona... uff, neviem, netusim. Tak hlboko moje povrchne vedomosti nesiahaju. Ano, chapem ze by sa strasne pomstil, ale predsa... Radsej to zastavit teraz a celit inej hrozbe budeme potom. Esteze jeho telo zahrabali v Alicii. Obrad teda snad nebude na tajnom mieste hlboko v lesoch. Pojdem. Nech ucel svati prostriedky.
  • 0

#12 Bledule

Bledule

    Starší tovaryš

  • Hráč
  • PipPipPipPipPip
  • 738 Příspěvků:

Odesláno 09.06.2005 15:21

Tichy vanek propletal se jako neviditelny pozorovatel kolem zaslych nahrobku a dovadive krouzil u hlav potacejicich se postav ktere se bez cile prochazeli na hrbitove jako nakupci na trhu kteri nevedi co koupit. Stiny se zakerne natahovali do vsech dosud svetliych mist jako zaplava ktera se chysta pohltit suchou posledni ostruvek suche zeme. V tom podivnem tichu se ozvou tezke kroky doprovazene rincenim.
Postava ktera se vynorila ze stinu byla zena s rudymi vlasy a kostenym paratem ktery zakryvala jen rukavice. Neochvejne mirila k jednomu certvemu hrobu a zombii kolem si vubec nevsimala. Ostatne vypadalo to tak ze zombie si nevsimaji zeny v tezkem bneni a obloukem se ji vyhybali.

Drathir pristoupila k hrobu a se smisenymi pocity si povzdechla.
"Co se to se mnou deje? Neznala jsem te a presto mam v dusi zmatek" Podrmacene se zahledi na nahrobek kde je napsano Dumgarovo jmeno.
"Vubec tomu nerozumim a nevim jestli tomu rozumet chci. Nemuzu si dovolit luxus citu ktere maji sklon celkem spolehlive nicit snahy a rozdelaat nove ohne neceho co mi neni souzeno probadavat."
Zena se rozhledne po zombii a prazdynm vyrazem spocine pohledem na jedne z nich. Zombie se zastavi. Telo se ji kymaci sem a tam oci ktere v sobe maji jen belmo tupe civi na zem a ruce spustene k telu se houpou jako provazy sibenice v mirnem vetriku.
"Co na tobe bylo tak zvlastniho?!" Vyprskne najednou Drathir. Chvili se mraci a v nemennem vyrazu dostanou jeji oci sileny vyraz protahne se ji celist a vystoupi spicaky.
"Ne otce uz jsem slysela co si o tom myslis a mas samozrejme pravdu ale tohle je neco jineho"
Jeji zmenene rysy se nahle skrivi do grimasy placiciho ditete.
"Proc dovolujes tem primitivnim lidskym pocitum aby me ovlivnovali?! Ke konci temer vzlykne ale zadrzi vzdech v sobe. Grimasa se znova meni tentokrat do nazlobene diktatorky a mraci se jako zimni pocasi.
"Nad tema ja moc nemam Dcerusko! Muzu tlumit bolest nebo ti dodat silu jakou citi samotni demoni ale lidske pocity..." zamruci "to je neco cemu nerozumim a nikdy rozumet nebudu."
Placici dite.
"Ale...Pr-proc ne?!..Nejsi snad vsemocny??" Vypravi ze sebe nakonec Drathir a zacne se kolem sebe rozhlizet jako by cekala ze ji nekdo snad potvrdi ze ano. Ze je vsemocny a ze tohle ji nemusi zajimat. Chtela nahlou podporu kterou ji nikdo neda. Odpoved neprisla. Ticho ktere na ni dopadlo bylo frustrujici a tizive.
"Odpovez! Chci abys mi odpovedel hned ted! Prikazuji ti to!!" Krik se rozleha a zanika v ... hrbitova.
"Uz ti nemam co rict ma draha. Udelej co musis a spolu mu pomuzeme...Ja mu pomuzu"
Drathir skolni halvu a chvili civi do zeme. Kdyz ji opet zvedne jeji oblicej je znova hladky belsotny a vyrovnany.
"Nevim co jsi zac ale bude mi cti poznat te blize." Rozhledne se kolem sebe "Otec neni proti a to znamena ze neco chysta." Obrati pozornost znovu k nahrobku a smutne se usmeje "Prozatim odpocivej v pokoji nez se shledame."
Rudovlaska poklekne na zem a chvili neco kuti nad kamennou deskou hrobu. Najednou vstane a venuje hrobu posledni zadumcivy pohled.
Noc se za ni zavrela jako se vezenske dvere zabouchnou za trestancem. Byla tu a najednou byla pryc. Protahle nosove "Nnnnnn" jedne ze zombii a nerytmicke sourani jsou jedinymi zvuky v okoli.
Na nahrobku lezi vzkaz: "Pocitejte se mnou. Drathir"
  • 0

#13 voodoo

voodoo

    Admin

  • Kronikář
  • PipPipPipPipPipPipPip
  • 1579 Příspěvků:
  • Gender:Male

Odesláno 09.06.2005 15:33

Postava v tazkom hraniciarskom plasti zlozila sip z tetivy a este maly okamzik sledovala nedaleky hrob. Ked si bol isty, ze cervenovlasa miesanka uz skutocne odisla, zamieril k hrobu a zdvihol listocek...

Po nahliadnuti do spravy sa zamracil, vratil listok na miesto a zmizol v tieni...
  • 0

#14 Alwin

Alwin

    Tovaryš

  • Kronikář
  • PipPipPipPip
  • 536 Příspěvků:
  • Gender:Male

Odesláno 09.06.2005 17:15

Rovnováha... ta podivná síla, kterou začala cítit teprve před nedávnem, k ní teď promlouvala jazykem stromů, trávy a zvěře. Něco se chystá, štěbetali ptáci v korunách starých dubů. Něco co zvrátí jemně vyvážené misky vah buď na jednu nebo na druhou stranu. Nevěděla na jakou, ale ani jedno by nebylo dobré. Dumgar. To jméno, které jí dnes přinesl Skrček k ní promlouvalo o smutném muži, kterého spatřila jen párkrát. Slyšela o něm ale hodně. Víc než o komkoliv jiném. Teď byl mrtvý.

Musí si promluvit s mistrem Thraldorem. Dnes už není příliš malá na takové věci. Chápala... slyšela... a bála se. Snad starý muž rozhodne správně, jak se zachovat v nadcházejících chvílích. Vítr se obrací a oni musí zajistit, aby vál správným směrem.
  • 0

#15 Godzilla1

Godzilla1

    Znalec

  • Hráč
  • PipPipPipPipPipPip
  • 1013 Příspěvků:
  • Gender:Male
  • Location:Vsude mozne
  • Interests:Pcdlo
    Litani
    .-( skola

Odesláno 09.06.2005 21:33

Krasnaja rozjima ve sve skrysi nad budoucimi plany. Takze privedem Dumgara na zpet, ano, ano na nem to vyzkousime, pokud to na tom slabochovi,co se zabil sam, selze a nic se nestane zadna skoda, ale pokud se ritual osvedci muzeme privest toho koho potrebuji JA. Vzpomina si na rozhovory s Lordem Ridixem *zaskaredi se kdyz si na nej jen vzpomene* jak ho nenavidela ale byl jednim z mala kdo vedeli. Ano on v te sve palici nosi informace ktere potrebuji. Prechazi k truhlici a vyndava z ni vec zabalenou do starych kuzi.
Vybali z nich osumtele vypadajici svazek papiru. Prohlizi si, jako predtim uz mnohokrat, svazek.Ve predu je temer jiz necitelny napis vybledly veky Sepsal ....... von Stertz. Tyto zapisky z dob davno minulych v ni vyvolavaji pocit nostalgie. Kde jsou ty doby kdyz se jako nove prichozi do mesta Alicie dovedela o pokladu schovanem u vudce zlodeju Saleka. Jeji prvni vyprava ji malem stala zivot. Past, hned u vstupu do doupete, ji malem pripravila o vsechny starosti ale s vypetim vsech sil se tehdy doplazila dovnitr. Schovana a trpici v koutku nasla za jednim kamenem zapadle tyto poznamky. Nic jineho si tehdy neodnesla jen holy zivot a techto par starych papiru. To co se z prvu jevilo bezcenym ji nakonec zmenilo zivot. A nyni to pro ni mozna bude znamenat i ziskani mnohem vetsich sil nez si ti pomatenci z alicie kdy mohli myslet.Opatrne zabali svazky do kuzi a vrati do truhly.
Dobra, budu Rydis tam pripravena pomoci privest toho nymanda zpatky, uvidime co z toho vzejde.
  • 0

#16 Host_Perugo_*

Host_Perugo_*
  • Host

Odesláno 10.06.2005 18:32

Perugo sedi ve svem brlohu a premyšlí nad udalostmy poslednich dní.* přislibil ji pomoc pomohl ji ubytoval ji u sebe ve sklepeni jeste opatrit ten sarkofag* najednou ho vyrusi jemne klapnuti dveri lety vytrenovane smysly ho varovaly jen tak tak se stacil schovat ve stinu aby zjistil zdroj toho vyruseni. za chvili ji spatril ano tu ,kterou ukryl ve sklepe pod svym domem. vychazela s Dumgarovy knihovny s naruci plnou jeho knih *nastesti sem stacil schovat ty nejcennejsi pomyslel si * musim zjistit proc cmucha u dumgara v knihovně ....
  • 0

#17 Deekin

Deekin

    Velmistr

  • Kronikář
  • PipPipPipPipPipPipPipPipPipPip
  • 3228 Příspěvků:

Odesláno 11.06.2005 23:52

Knez Abramel se vztekle zadival na polici v knihovne chramu. V prachu pod ni byly jasne rozeznatelne stopy malych nohou.
"To byla urcite ona! Nedala si rict! Ale ja ji varoval!" utrhl se na mladeho akolytu, ktery opatrne drzel zdvizenou pochoden a snazil se co nejlepe osvetlit sero kostelniho sklepa.
"Chybi neco?"
Akolyta pokrcil rameny "Ehm... vite sam otce, v techle nejstarsich castech je zmatek a seznamy nejsou uplne. Je mi to lito, ale jestli neco vzala se nedozvime."
Abramel nevericne zavrtel hlavou. "Proc? Kdysi byla jednou z Ochrancu... blizka lordu Glorfindelovi. Proc i tak ciste duse podlehaji klamu a lzi temnoty?"
Tezce se otocil a se sklopenou hlavou se jal zdolavat dlouhe schody, vedouci nahoru do chramu.
  • 0

#18 Host_Rydiss_*

Host_Rydiss_*
  • Host

Odesláno 19.06.2005 19:11

Rydiss sedela za barom U husy. Krcila celo, mracila sa. Na stole pred nou lezal zvitok. Studovala jeho obsah odpredu odzadu... aspon tam vyzerala.
V skutocnosti rozmyslala nad spravou, ktoru obdrzala predchvilou. V mysli sa jej hnali rozne myslienky, ale z nejakeho zakutia neustale vykukovalo to meno!
'Quixote... Quixote... kedy ho videla naposledy? Kedy to len bolo?'
Hrkla do seba drink. Potom hned radsej aj dalsi.
'Bol si po mec. Isteze, iste. Brnenie vysmial... teda jeho cenu, lakomec prasivy. Tak mu treba, teraz uz take nezozenie.'
Zahladela sa niekde skrz rozloziteho krcmara v slusivej zelenej.
'Brnco! Co to blabolila ta polooblecena zenstina?! ... to su znamosti, vraj paladin, pche!'
Nachvilku zavrela oci, ale rychlo sa prichytila ako zaspava. Strhla sa. Vyskocila.
'Takto to nemozem nechat, ked sa maju veci vratit na pravu mieru, tak poriadne, zo vsetkym!'
Tresla pastou do dlane. Rychlo naskrabala listocek a poslala po ufulanom faganovi.
'Uvidime ci vazeny paladin bude sem vazit cestu aj druhykrat...'
  • 0

#19 Deekin

Deekin

    Velmistr

  • Kronikář
  • PipPipPipPipPipPipPipPipPipPip
  • 3228 Příspěvků:

Odesláno 19.06.2005 19:23

Poslicek, svirajici v hrsti listek zrovna zahybal kolem rohu jednoho z opryskanych domu ve slatu, kdyz mu na rameno dopadla tezka ruka.
"Kampak, mladej?"
Maly fakan poslusne ukazal vzkaz. Vedel ze s tim kdo ho drzel za rameno se nediskutuje.
"Chechecheche..." muz se zle usklibl. "Tak Quixote... to si mysli? Dobre... bude to jeste zajimavejsi."
Vratil poslickovi vzkaz. "Padej, doruc to kam mas. A ani slovo, nebo si te najdu."
Mala postava se, cvakajic zuby, znovu rozbehla slatem.
  • 0

#20 Host_Rydiss_*

Host_Rydiss_*
  • Host

Odesláno 19.06.2005 20:32

Este toho vecera rozoslala Rydiss vsetkym, ktorych povazovala za vhodnu pomoc kopiu zvitku, nad ktorym si lamala hlavu...

Odeslaný obrázek
Citaj!
  • 0

#21 Host_Quixote_*

Host_Quixote_*
  • Host

Odesláno 23.06.2005 10:46

Muz v cervenozlatom plasti drzi v ruke zvitok, ktory sa nastasie aj k nemu dostal, cita si a smeje sa. V mysli aj na hlas, ako je to uz u takychto miernych podivinov, ktorym uplne rozumeju iba niektori a zvysnym sa iba ich styl reci zda iba trochu menej bezny, si hovori...

Hehe, no, vyzera to, ze na obrad bude potreba zopar "drobnosti". Lusti pergamen Hmm, hmm, nooo zopar z nich je rozkotulanych po svete, tazko im najst koniec. A dalsie... Ej, stavim sa ze najklucovejsie bude Jeho brnenie. Pamatam sa ja na ten modrozelezny plat. S jednym naramennikom a bez kovovych ciziem, dobre sa ja pamatam. Ej bistu, ze to tusenie, ze ziskat ho po Jeho smrti, nebolo len take plane, kruci. Nicmenej, ten plat som neziskal, skoda ho, velky trumf by som mal teraz v rukave. Kde mu tak moze byt koniec? Vo vypredaji po pozostalom nebol, to som si isty, dobre som daval pozor. Niekto sa motal okolo jeho hrobu, ale odtial ho snad nevzal. Ktovie ci vobec je v truhle. Pochybujem...

Povedal by som ze ten maly drzy pulcik, tak tak, ten isto bude nieco prinajmensom vediet, ak uz nie samotne to brnenie opatrovat. Ej keby sa mi tak podarilo ho stretnut. Ale v meste o nom davno nikto nepocul. A hladat ho ist do slatu ja nemozem. Nuz... Uvidime, uvidime, to brnenie by sa viac nez hodilo ziskat.

A tak muz dalej hlba na gauci v malej temnici, do ktorej snad docasne prestahovali kancelaciu hlavneho kartografa. Po chvili sa este vyda do mesta. Na skusy.. Ved jeden nikdy nevie.
  • 0

#22 Host_Rydiss_*

Host_Rydiss_*
  • Host

Odesláno 25.06.2005 08:18

Rydiss skrtla zo zoznamu polozku "vili prach".
  • 0

#23 Host_Rydiss_*

Host_Rydiss_*
  • Host

Odesláno 27.06.2005 18:27

...
dracia krv
...

Oprasila zo seba listie Hlbokeho lesa. Z vlasov vytiahla vetvicku.
Vychutnavala si podivny pocit rovnovahy. Myslela, ze je naveky strateny ... ale bolo to spat ... to vedomie, ze kraca spravnou cestou.
S lutostou pozrela na cerveny mec.
'Ved sa este uvidi, hrana medzi dobrom a zlom je tenucka ...'
U Husy sa zase niekto pobil s vyhadzovacom. Nevsimala si to, postavila na stol flasticku s temne cervenou tekutinou ... takmer sa nedala rozoznat od vina, ktore tam povodne zblnkalo. Cervena ako ... ano.
S hlavou na rukach sa jej snivalo o modrom brneni a ohnivom meci, ktory kedysi sama vykovala...

Příspěvek upravil Rydiss: 27.06.2005 19:13

  • 0

#24 Host_Rydiss_*

Host_Rydiss_*
  • Host

Odesláno 27.06.2005 19:12

Zo sna ju vytrhol Hornebal, ktory nastojcivo trval na tom, ze hostia musia pit a platit.
Omnoho zaujimavejsi vsak bol fakt, ze v kute sedela a popijala prostitutka ... ista velmi povedoma slecna.
Rydiss nelenila a zjednala kontakt s jednou znamou-neznamou postavickou obchodnickeho charakteru.

Neskor pod ruskou noci, o mnoho tisic zlatakov lahsia a hromadu zeleza tazsia, kracala v Slate do kovarne... myslienkami sa plne venovala otazkam ohniveho meca. Takisto riesila povahu Temnoty a nakolko sa este moze ci nemoze povazovat za knazku tmavej strany.
'Mozno je treba este na chvilu obetovat svoj vnutorny pokoj a dokoncit dielo'
...
Kriticky si obzrela 'modru nadheru', zatukala kladivkom na stare plechy.
'Takze toto je snad najdrahsie brnenie v celej Alicie.' Pokrutila hlavou.
'Najma, ze je jeho. Nosil ho denne na sebe.' Na okamih sa jej zatulali myslienky niekam inam.
'Zda sa, ze cas obradu sa blizi.'

Příspěvek upravil Rydiss: 28.06.2005 19:16

  • 0

#25 Host_Rydiss_*

Host_Rydiss_*
  • Host

Odesláno 03.07.2005 11:05


--
Vsetko je pripravene.
Ak je to vo vasich silach, pridte dnes o osmej po zapade slnka na cintorin k hrobu.
Ritual vykoname aj keby neboli idealne podmienky, ja uz dlhsie cakat nebudem.

--


Podpisana je Rydiss. Dopisy su zapecatene a odoslane Sillativ, Drathir, Chuanette, Tinwe a Krasnaji. Specialne vybrany a preskusany posol ma instrukcie, aby si obzvlast daval pozor na zvedov a posluhovacov zradneho obchodnika Quixota, ktoreho umysly v tejto veci sa nezdaju byt v rovnom rade s nasimi.
  • 0

#26 Host_Quixote_*

Host_Quixote_*
  • Host

Odesláno 03.07.2005 17:16

Ako ocakaval, nasiel Rydiss v slate. Akosi nechodi do mesta. Sadol s k nej konecne za jeden stol. Co to popili, dal si 2 pohariky sangrie. Porozpraval jej ako ziskali s Tinwe obidva diely knihy - Smrt a Zivot - Cesta tam a zasa nazad. Bola cudna. Poznala ho snad najdlhsie zo vsetkych v Alicii aj mimo nej a zrazu mu vykala. Ale lahkym vtipom a roztopasnostou ju predsalen obmakcil a zacala sa spravat ako k priatelovi.. Teda.. trochu. V kazdom pripade rozprestrela na stole zvitok, povedala kde, povedala kedy... To bolo to, co muz potreboval vediet. Dufa, ze uvidi zopar starych znamych, ktorych uz v Alicii nevidno. Snad aj tetku Sillativ. Odisiel do malickej izbicky v dome bardov. Dopripravit kuzlo. Vecer bude zaujimavy.
  • 0

#27 Host_Rydiss_*

Host_Rydiss_*
  • Host

Odesláno 07.07.2005 13:48

Odeslaný obrázek

U Husy sedia tri zeny: tmavovalsa kovacka v ciernom obleceni, z havranej hrivy vykukuju strieborne vlasy, stihla elfka takisto v ciernom, na tvari ma zly usmev, oproti nej sa na stolicke pohupuje polelfka s ziarivo cervenymi vlasmi.
"Dajte si este," Rydiss dolieva pohare.
"Ja nepijem," cervenovlasa Drathir odsuva pohar.
"Cheche," zarehoce sa Sillativ a vyzungne svoj stamprlik. "Na Datora! ... ehm, co som to ... na Dumgara!"
"Na co este cakame?" Drathir je naozaj netrpezliva, stale poposeda na stolicke a vsemozne sa vrti.
"Este Tinwe, bez nej to nepojde. Knazka Svetla ..."
"Pche!"
"Musime spolupracovat, Svetlo a Temnota. Ved to viete," Rydiss rozklada na stol zvitok. "Mam aj toto," ukazuje Dumgarovu zbroj. Sillativ sa zamraci na modre plechy. "Mozno by sme mali pomaly ist, na cintorine sa stretneme s dalsimi, co nam pomozu."

Odeslaný obrázek

Příspěvek upravil Rydiss: 07.07.2005 16:24

  • 0

#28 Host_Rydiss_*

Host_Rydiss_*
  • Host

Odesláno 07.07.2005 13:49

Odeslaný obrázek

Zacina snezit, na mesto pada tma.
Slatom sa prehana studeny vietor, roznasa stare jesenne listie a novucicke ciste snehove vlocky. Krystaliky ladu tancuju v povetri, mraz stipe v nose.
A oni idu na cintorin...

Odeslaný obrázek

Příspěvek upravil Rydiss: 07.07.2005 16:25

  • 0

#29 Host_Rydiss_*

Host_Rydiss_*
  • Host

Odesláno 07.07.2005 13:51

Odeslaný obrázek

"To je ale divna banda," krpaty hobit stale kruti hlavou. "A tato co tu robi?" Zachechta sa na Rydiss, ktora po nom iba hodi smutny usmev.
"Perugo, prisli sme sem kvoli niecomu inemu, nie rozoberat stare zalezitosti."
Hobit si pohadzuje svietiaci mecik.
Pri ohnisku sa zjavi Tinwe. "Tak sme snad vsetci."
"Este nie, Quixote pride..."
Drathir z dialky sleduje hrob, Sillativ ukryta v tieni stoji na vyvysenine a pozoruje mestsku branu.
Prichadza Quixote v cerveno zlatom sate.
"Zdravim vas."
Odpovedaju mu len zamracene pohlady.
"Nestracajme cas, blizi sa polnoc." Drathir sa vyberie k hrobu.

Odeslaný obrázek

Odeslaný obrázek

Příspěvek upravil Rydiss: 07.07.2005 16:25

  • 0

#30 Host_Rydiss_*

Host_Rydiss_*
  • Host

Odesláno 07.07.2005 13:54

Odeslaný obrázek

Do zamrznutej zeme sa kope tazko, lopatu treba poriadne naostrit a dat do toho vsetku silu.
"Ktovie, ci tam to telo bude." hobit sa neciti vo svojej kozi a z jeho hlasu to citit.
"Ochvilu sa o tom presvedcime na vlastne oci."
Hlina lieta zo stale hlbsej jamy na vsetky strany.
"Poculi ste?" Lopata konecne narazila na kamenne veko rakvy.
Sillativ vytahuje z bagla lano.
"Ta sa teda vyzna," pokyva ktosi uznanlivo hlavou nad pripravenostou demonskej zlodejky.
"Toto uz som davno nerobil," Perugo sa obsmieta okolo hrobu a zazera na obrovskeho cierneho havrana, co sa bol usadil na nedalekej vrbe a kraka do noci. Bledy mesiac osvetluje strasidelnu scenu.
"Tak tahajte!"
Truhla je konecne vonku, vsetci sa okolo nej zhrknu.
"Odsunte to veko! Nech vieme, ci je vobec tam..."
Rydiss s Dratih sa opru do pacidla a veko sa zosunie na zmrznutu travu.
Obe s obavami nazeraju do rakvy.
"Oooooch..." Rydiss klaci nad telom, odvracia tvar a vzlyka.
"Co ste cakali po tych rokoch?"
"Dost! Musime zacat s obradom!" Klericka za stranu Tmy, Rydiss kovacka nepozrie do oci nikomu z nich. Neuistuje sa v pohlade Tinwe, ze naozaj robia spravnu vec, nic nehlada v ociach Quixota. Vytiahne kriedu, zasepka male zaklinadlo a nakresli pri hrobe pentagram. Ten zapulzuje cervenou ziarou.
"Zem treba skropit teplou krvou." Pozrie na okolo stojacich. "Kedze inu nemame, pouzijem svoju." Na zvolenie necaka, vytiahne svoj mec zvany Srdce Uly a poreze sa do dlane. Cervene kvapky padaju na zamrznutu zem medzi vlockami. "Teraz sviece."

Odeslaný obrázek

Příspěvek upravil Rydiss: 07.07.2005 16:25

  • 0




1 uživatelů si čte toto téma

0 členů, 1 návětěvníků, 0 anonymních